EMo

Na začiatku 90. rokov minulého storočia sa v USA zrodila nová vlna hudby - melodický punkrock, v našich končinách označovaný ako neopunk. Vtedy ešte nikto netušil, že tento smer hudobne prameniaci v punkových rytmoch s textami, ktoré sú bližšie súčastnej generácii mladých, bude taký úspešný.
Mark Hoppus a Tom Delonge boli vtedy typickí teenageri - chodili na strednú školu v San Diegu, chodili za dievčatami, tajne pili alkohol, fajčili a mali radi muziku. Potom, čo vystriedali niekoľko skupín (Mark napr. The Attic Children), našli jeden druhého a toto stretnutie sa stalo osudným. Konečne našli svojho spojenca, obaja mali radi rovnakú hudbu, rovnaký zmysel pre humor a chceli to isté - hrať muziku.
Do kapely pribrali ešte mladšieho kamaráta Scotta Raynora, ktorý im udával rytmus na bicích. Písal sa rok 1992 a skupina Blink bola na svete (na začiatku si dali meno El Cuatro and the Cajones). Začínali ako každá ozajstná skupina - neexistoval žiadny program Superstar, žiadne hľadanie talentov, nič také. Bol iba Tomov garáž a Scottova izba, kde skúšali a nahrali svoje prvné demo Flyswatter.

Prvotným neúspechom sa nenechali odradiť a vytrvalo sa snažili presadiť s hraním po maličkých kluboch v San Diegu a onedlho nahrali svoje druhé demo Buddha (v r. 1998 bolo znovu vydané v reedícii na CD). Skoro na to prišlo doplnenie názvu o číslovku 182 a v r. 1995 prvný album Cheshire Cat. Nie, že by prepadol, ale o obrovskom úspechu sa tiež nedá hovoriť. Aj napriek tomu, niektoré pesničky z tohto albumu hrali na koncertoch ešte poriadne dlho.

Ale Cheshire Cat poslúžilo k tomu, aby si Blink 182 všimli vydavateľské firmy a celý kolotoč mohol začať. Nasledovala zmluva s Cargo Music a MCA Records. Tým prelomovým rokom bol r. 1997, kedy bol vydaný druhý dlhohrajúci album Dude Ranch, ktorý odštartoval ich úspech. Koncom roku 1998 už boli jednou z najpopulárnejších punkrockových kapiel roku, keď ich album získal platinové ocenenie v USA a singel Dammit se stal najhranejšou skladbou v niekoľkých hlavných rádiách.

Niekedy v roku 1998 sa odohrala jediná personálna zmena. Scott Raynor odišiel. Alebo bol vyhodený. Alebo oboje. Ako to bolo v skutočnosti, vie asi len úzky okruh ľudí. Faktom je, že Scott mal problémy s alkoholom, nezvládal slávu, tlak médií a fanúšikov. Ale faktom je tiež to, že nesúhlasil so smerovaním Blink 182 - skupina pozvoľne ale isto menila štýl, čo sa malo skoro prejaviť... Kombinácia týchto faktorov zrejme stojí za výmenou na bicích.
Scott odišiel, na scéne sa objavil Travis Barker. Dá sa povedať, že do tej doby širokému publiku nie príliš známy bubeník, prišiel, zahral a zvíťazil. Hneď od začiatku bolo zrejmé, že Travis je obrovský talent, ktorý môže Blink 182 dostať do tých najvyšších hudobných pozícií. A tak sa to aj stalo. S príchodom Travisa hudba získala nový rozmer, jasnejší, plastickejší, proste jednoducho, lepší.

A to sa už blížil rok 1999, kedy šialenstvo okolo Blink 182 vygradovalo albumom Enema of the state. Úplne iné, než tie predchádzajúce - melodickejšie, umiernenejšie, s niekoľkými obrovskými hitmy. Ak predtým Blink 182 poznala celá Amerika, po vydaní Enema of the state ich poznal celý svet. Iste k tomu pomohol tiež producent Jerry Finn, ktorého predchádzajúce úspechy zahrňovali Green Day a Rancid. Do dnešnej doby sa ho predalo už cez 7 miliónov kópií. CD bolo dokonca celý rok na vrchole Billboard's Top 200. Prvné tri single z tohoto albumu What's my age again?, All the small things a Adam's song prevládali na MTV a striedavo na Rock a Top 40 rádiu.

Na letnom turné, kde sa nahral album The Mark, Tom and Travis Show (The Enema Strikes Back!), sa predalo cez 300 tisíc vstupeniek. Tento album obsahoval 19 živých hraných pesničiek z kolekcie Blink 182, ktoré produkoval Jerry Finn, dovtedy nevydanú pesničku Man Overboard a bláznivé obrázky. Na celom svete se predalo cez 1,5 milióna kópií tejto limitovanej edície. Na pultoch sa objavila kniha Tales From beneath your mom, popisujúca vznik kapely. Autorkou je mladšia sestra Marka Hoppusa.

R. 2001 nasledoval ďalší radový album Take off your pants and jacket, ktorý ďalej pokračoval v štýle Enema of the state, a to ako hudobne, tak tiež celkovým imageom skupiny - teenagerská skupina s humorom označovaným ako záchodový. Na koncertoch boli sprostí, vulgárni, robili detinské kúsky, ukazovali sa nahí. Základňa teenagerských fanúšikov tak narastala.

Do tejto doby získali mnoho ocenení a zúčastnili sa na mnohých akciách: vyhrali Teen Choice Award, Blockbuster Music Award a objavili sa na MTV Awards 2000, kde zahrali All the small things a vyhrali cenu Najlepšie video roku medzi kapelami. V Európe obdržali cenu na MTV Europe Award v kategórii Best New Act. Účinkovali na Saturday Night Live a Tonight Show (dvakrát), objavili sa vo filme Prci prci prcičky (American Pie) a zahajovali Billboard Music Awards. Kapela tiež zdobila titulné stránky Rolling Stone, Alternative Press (dvakrát), Teen People, Teen a CosmoGirl a niekoľko ďalších časopisov. Proste boli všade, všetci ich chceli a oni boli hviezdami...

R. 2002 bol pre kapelu asi nekritickejší. Po veľkolepom turné Take off your pants and jacket si potrebovali od seba odpočinúť a to aj hudobne. Tom sa s chuťou vrhol na vedľajší projekt Box Car Racer a keď si doňho privzal aj Travisa, Blink 182 bol v ohrození. Mark neskôr priznal, že sa cítil odstrčený a že pokračovanie Blink 182 nebolo istou záležitosťou. Nakoniec všetko dobre dopadlo, Tom označil Box Car Racer za uzavretý projekt bez budúcnosti. Paradoxne práve projekt Box Car Racer možno pomohol dostať sa Blink 182 tam, kde sú teraz...
V rovnaký rok si Travis ešte odskočil zabubnovať do skupiny The Transplants, ktorá vydala eponymný album a vydala sa na koncertné turné.
A rok 2002 bol veľmi dôležitý ešte v jednej veci: Mark a Tom sa stali otcami. I to sa významne podpísalo na ďalšom smerovaní skupiny.

Na začiatku r. 2003 sa Blink 182 uzavreli do prenajatého domu v San Diegu, kde začali nahrávať ďalší, bezmenný album. Svoj najkontroverznejší album, ako sa neskôr ukázalo. A ako sa väčšina kritikov zhodla, svoj najlepší. Skúšanie, písanie textov a nahrávanie trvalo dlhých deväť mesiacov. Pravda, chlapci si medzitým rôzne odskakovali - Travis s The Transplants na turné, spoločne do Perského zálivu, kde zahrali pre amerických vojakov bojujúcich v Iraku, na pár koncertov do Japonska a Veľkej Británie. Výsledkom bol úplne odlišný album, než na ktorý boli fanúškovia zvyknutí. Po celý čas, čo fanúškovia netrpezlivo očakávali nový album, im chlapci odkazovali: "Zabudnite na Blink 182, zabudnite na naše predchádzajúce albumy. Toto bude náš prvý, prvý ozajstný". V rozhovoroch dávali jasne najavo, že toto bude prvý, na ktorom sa prejavia naozaj takí, akí sú. Prvýkrát nie sú nikým a nikam tlačení... A tú zmenu je vidieť a hlavne počuť.
Tá zmena sa dá charakterizovať jedným slovom: vážnejší. Blink 182 sú vážnejší. A to nielen na koncertoch, ktoré už toľko nestavajú na jednoduchom humore. Pri svojich vystúpeniach v TV se chovajú zodpovednejšie, vážnejšie. Čo za túto zmenu môže? Pravdepodobne fakt, že všetci majú deti (Travis od r. 2003), Box Car Racer, dospievanie...